Obezita je ochorenie, ktoré možno definovať aj ako poruchu rovnováhy vnútorného energetického mechanizmu alebo konflikt génov úspornosti s podmienkami dostatku potravy. Na jej vzniku sa spolupodieľajú faktory genetické, familiárne, a v neposlednom rade psychické.
Obezita sa v súčasnej dobe žiaľ stáva fenoménom modernej doby a je často nazývaná ako epidémia 3. tisícročia. Nadmerná ponuka zdrojov energie vedú spolu s nedostatkom pohybu a sedavým spôsobom života k hromadeniu kalórií vo forme tuku so všetkými dôsledkami. Štatistické hodnotenie úmrtnosti radí celosvetovo obezitu a jej komplikácie medzi tri najčastejšie príčiny smrti v populácii medzi 50. a 70. rokom života. U mladšej generácie (veková skupina 25-35 ročných) závažné formy obezity takmer desaťnásobne zvyšujú riziko predčasného úmrtia v porovnaní so životnou prognózou rovnako starých neobéznych. V zmnoženom tukovom tkanive obéznych prebieha množstvo interakcií a zmien, modifikácií početných hormonálnych metabolických signálov účinkujúcich takmer na všetkých úrovniach. Zisťujeme, že významnú úlohu v regulácii príjmu a výdaja energie zohrávajú okrem inzulínu molekuly hormonálnej povahy ako leptín, rezistín, adiponektín a ghrelín, ale aj cytokíny a dokonca aj niektoré doteraz nepoznané fyziologické systémy. Obezita môže byť androidného typu, takzvaný mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha. Druhý typ je gynoidný, takzvaný ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov.
Príčiny vzniku obezity:
-
Pozitívna energetická bilancia - príjem energie je vyšší ako jej výdaj.
-
Zvýšený príjem tukov. Obézny človek má zníženú toleranciu tuku. Po tučnom jedle je vyššia hladina tukov v krvi, predovšetkým triglyceridov, a tiež táto dlhšie pretrváva.
-
Nedostatočný príjem vlákniny.
-
Nepravidelnosť v príjme potravy.
-
Dedičnosť. Podľa profesora Boucharda podiel dedičného faktora kolíše podľa pohlavia od 35 – 57%. Skôr než podiel tuku v tele ovplyvňuje rozloženie telesného tuku (typ androidný, gynoidný).
Na meranie stupňa obezity sa najčastejšie používa telesný hmotnostný index (BMI; ang. Body Mass Index). Tento index ale nie je sám osebe dostatočne presný, pretože nezohľadňuje podiel hmotnosti svalov a kostí vzhľadom k celému telu. Počíta sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch. Vo všeobecnosti sa dá považovať len za štatistický nástroj pre porovnávanie v populácii. U konkrétneho jedinca ignoruje veľké množstvo dôležitých faktorov (napr. stavbu tela, množstvo svalstva, pohlavie, vek apod).
Body mass index (BMI)
Body mass index (BMI) vypracovaný Quteletom v roku 1836 – BMI = telesná hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch.
Tento index sa do dnešnej doby požíva ako ukazovateľ stupňa obezity.
Dolná hranica optimálneho BMI je 19,8 – 22 u mužov a 18,8 – 21,5 u žien.
Horná hranica optimálneho BMI je 20,9 – 24,0 u mužov a 20,9 – 23,4 u žien.
Vzorec na výpočet BMI
BMI = hmotnosť v kg : (telesná výška v m)²
Narastanie zdravotných rizík so stúpajúcim BMI
BMI a zdravotné riziká
pod 18,5 podvýživa
18.5 – 22 ideálna telesná hmotnosť
22 – 23 riziko DM typ 2 stúpa 3x (DM – diabetes mellitus – cukrovka)
23 – 25 začína stúpať kardiovaskulárne riziko
25 – 28 riziko DM typ 2 stúpa 8x, riziko ischemickej choroby srdca stúpa 2x
28 – 30 obvyklý BMI pri vzniku DM typ 2
30 – 32 riziko DM typ 2 stúpa 4Ox
32 – 40 riziko úmrtnosti 2x zvýšené
nad 40 spoločenská neuplatniteľnosť
Zdravotné dôsledky obezity sú závažné
-
Kardiovaskulárna chorobnosť a úmrtnosť.
-
Výskyt degeneratívnych ochorení pohybového systému.
-
Výskyt rakoviny rôznych orgánov, najmä prsníka u žien, prostaty u mužov a hrubého čreva u oboch pohlaví.
-
Postihnutie dýchacieho traktu – dychová nedostatočnosť, obštrukčné spánkové apnoe (zástava, prerušenie dychu v spánku).
-
Zvyšený výskyt žlčníkových kameňov.
-
Zvyšené riziko výskytu cukrovky stúpa priamo úmerne so zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou.
-
U mužov sa pri obezite znižujú hladiny testosterónu, u žien sú časté poruchy menštruačného cyklu ako aj plodnosti.
-
Zvýšený výskyt migrén, depresií, astmy, pálenia záhy, dny, artrózy, krčových žíl atď.
Podľa výsledkov programu CINDI má v slovenskej populácii nadváhu 46 % mužov a 36,2 % žien, obezitou trpí 23,3 % mužov a 22,4 % žien, teda cca 50 % čo sa zhoduje s údajmi ostatnej európskej populácie. (Doc. MUDr. Juraj Hrnčiar, CSc. Princípy internej medicíny, kap. Obezita. 2001).
